Prazdroj výrazne znížil emisie vo výrobe. Pomáha aj za bránami pivovarov

Bratislava, 26. november 2025 – Plzeňský Prazdroj dokázal vďaka desiatkam nových technológií a vylepšení za posledných päť rokov znížiť emisie vo výrobe takmer o polovicu. Jeho pivovary na Slovensku a v Česku tak produkujú už len 13 % emisií z celého hodnotového reťazca, zatiaľ čo zvyšná časť skleníkových plynov vzniká napríklad v doprave, pri chladení piva v reštauráciách alebo výrobe obalov. Prazdroj preto okrem investícií do vlastných šetrnejších riešení podporuje aj úsporné projekty pre svojich partnerov v poľnohospodárstve či v gastronómii. Celý rozsah environmentálnych aktivít Plzeňského Prazdroja približuje Správa o udržateľnosti za rok 2024, pričom jeho minuloročný report získal prestížne ocenenie - prvé miesto v súťaži ESG Awards magazínu Forbes Slovensko.

Celkové emisie vo výrobe v rámci Scope 1 a Scope 2 znížil Prazdroj od roku 2019  už o 46 %. Zatiaľ čo ešte v roku 2019 jeho pivovary produkovali 19 % všetkých emisií CO₂ z celého hodnotového reťazca, v roku 2024 to bolo už len 13 %.

„Zameriavame sa na znižovanie dopadu nášho podnikania na životné prostredie, na čo priamo nadväzujú desiatky konkrétnych projektov. Investujeme do obnoviteľných zdrojov energie, znižujeme spotrebu vody vo výrobe, inovujeme stáčacie linky a prechádzame na plne automatizované sklady. Udržateľnosť jednoducho chápeme ako spôsob myslenia, ktorý sa premieta do všetkých oblastí nášho podnikania – od nákupu surovín a výberu technológií v pivovaroch, cez plánovanie a dopravu, až po obaly. Pivo je prírodný nápoj a práve preto cítime zodpovednosť za ochranu prírodných zdrojov a znižovanie nášho dopadu na klímu,“ uvádza Jakub Zaoral, manažér udržateľnosti Plzeňského Prazdroja.

Energia, voda, obaly

V aktuálnej nefinančnej Správe o udržateľnosti Prazdroj opisuje svoj pokrok pri napĺňaní stratégie „Na budúcnosť! 2030!“. Správa, ktorú Prazdroj vydal na Slovensku už deviatykrát, predstavuje v 12 kapitolách hlavné ukazovatele naprieč všetkými piliermi ESG. Prináša však aj detailné informácie o jednotlivých pivovaroch na Slovenku a v Českej republike, o konkrétnych zdrojoch emisií a približuje i kľúčové environmentálne projekty.

V minulom roku smeroval Prazdroj významné investície do fotovoltiky, ktorú inštaloval vo všetkých svojich pivovaroch. Pivovar Šariš sa dokonca stal pivovarom, ktorý vyrába pivo zo slnka. Každoročne tak pivovar ušetrí 1 386 ton oxidu uhličitého v podobe emisií. Významnou investíciou s pozitívnym vplyvom na životné prostredie bola na Slovensku aj rekonštrukcia varne Pivovaru Šariš, ktorej cieľom je znížiť tepelné straty a spotrebu energie počas výroby piva. Nová technológia priniesla  4 % úsporu tepla, 2 % úsporu vody a pomáha  znížiť emisie CO₂ až o 128 ton ročne.

„Vlani sme pokračovali aj v šetrnom hospodárení s vodou. Vďaka našim dlhodobým opatreniam na úsporu vody sme dokázali znížiť jej spotrebu na 2,79 litra vody na jeden liter piva, zatiaľ čo ešte v roku 2012 to bolo 3,6 litra. Svetový priemer je pritom vyšší – až 4–5 litrov vody na jeden liter vyrobeného piva,“ vysvetľuje Jakub Zaoral.

Od semienka po pohár

Vo svojej Správe o udržateľnosti Prazdroj tiež ukazuje pomer emisií pripadajúcich na celý jeho hodnotový reťazec. Oblasť poľnohospodárstva a surovín vlani vyprodukovala 7 % emisií, spracovanie surovín 6 %. Najväčší podiel pripadal na obaly, a to 27 % emisií, nasledovaný chladením piva v podnikoch, reštauráciách a obchodoch s 21 %. Doprava a logistika tvorila 15 % podiel, zatiaľ čo investície a nákup služieb generovali 8 % emisií. Na emisie spojené s výrobou piva v pivovaroch – nielen na jeho varenie, fermentáciu, zrenie či plnenie, ale aj emisie spojené s nákupom položiek potrebných na jeho výrobu, napr. emisie zo spotreby vody, emisie spojené s prepravou palív do pivovarov – pripadá celkovo len 16 % emisií z celého hodnotového reťazca.

„Je pre nás dôležité spolupracovať s partnermi a vedeckými inštitúciami na aktivitách aj mimo našich pivovarov. Náš projekt „Smart výčap“ reálne pomáha majiteľom reštaurácií znižovať spotrebu vody a energií vo výčapoch a hľadá ďalšie riešenia pre ich úspory. V rámci projektu „Pre jačmeň“ spoločne s farmármi hľadáme cesty, ako s využitím princípov agrolesníctva zvýšiť odolnosť jačmeňa voči nepriaznivým podmienkam a zároveň prispieť k lepšej predvídateľnosti úrody sladovníckeho jačmeňa, kľúčovej suroviny pre výrobu piva, ktorú ohrozuje klimatická zmena,“ vysvetľuje Jakub Zaoral.

Graficky aj obsahovo Správu o udržateľnosti pre Prazdroj opäť spracovala agentúra Boomerang Communication. Správa sa riadi medzinárodnými štandardmi GRI (Global Reporting Initiative) a čiastočne reflektuje aj európske štandardy ESRS (European Sustainability Reporting Standards) podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive). Prešla navyše nezávislým externým auditom v spoločnosti Forvis Mazars v súlade so štandardmi ISAE 3000.

Celá Správa o udržateľnosti Plzeňského Prazdroja za rok 2024 je dostupná na webe Správa o udržateľnosti – Prazdroj.

VÝBER ZO SPRÁVY O UDRŽATEĽNOSTI PLZEŇSKÉHO PRAZDROJA ZA ROK 2024

Fotovoltika vo všetkých pivovaroch

Prazdroj postupne inštaluje solárne panely vo všetkých svojich pivovaroch. Pivovar Šariš je pritom najväčším pivovarom na Slovensku, ktorý je poháňaný výlučne obnoviteľnými zdrojmi elektriny - od januára 2025 je každá jeho várka piva vyrobená zo slnka. Hlavným zdrojom bezemisnej elektriny je solárny park v Iliašovciach, ktorý pokrýva až 92 % ročnej spotreby pivovaru a sladovne. Park sa rozprestiera na ploche 8,8 hektára, nachádza sa na ňom 10,5 tisíca fotovoltických panelov a zároveň predstavuje unikátny príklad využitia agrovoltiky na Slovensku. Pod fotovoltickými panelmi sa pasú ovce, ktoré pomáhajú udržiavať trávnaté plochy. Zvyšných približne osem percent elektriny pokrýva fotovoltická elektráreň priamo v areáli pivovaru. Tento prechod znížil uhlíkovú stopu výroby až o 18 percent a ročne ušetrí 1 386 ton CO₂.

Spotreba vody v pivovaroch klesá

Plzeňský Prazdroj sa vo svojich pivovaroch dlhodobo snaží znižovať spotrebu vody. Pivovar Šariš v roku 2024 spotreboval ešte menej vody ako bol priemer celého Prazdroja - iba 2,68 litra vody na liter vyrobeného piva. Tieto údaje pritom zahŕňajú množstvo všetkej vody, ktorú pivovar potrebuje na výrobu a stáčanie piva.

Nárast obľúbenosti vratných sklenených fliaš

Na Slovensku rastie záujem o vratné fľaše. V uplynulom roku sa výrazne zvýšil záujem o pivo vo vratných sklenených fľašiach – na 36 % z celkového objemu predaného piva. Ide o medziročný nárast o 7 % a dvojnásobok oproti roku 2019. Vratné fľaše na Slovensku vyprodukujú o 23 600 ton emisií CO₂ menej, než keby boli jednorazové. Každá vratná sklenená fľaša Prazdroja obieha v priemere sedem až osem rokov a využije sa až 26-krát. V súčasnosti má Prazdroj v obehu viac ako 244 miliónov vratných fliaš, pričom návratnosť pollitrových fliaš dosahuje dlhodobo až 98 %.

Úplné zužitkovanie odpadov v Pivovare Šariš

Všetok prevádzkový odpad dokáže Prazdroj znovu využiť – ako krmivo, hnojivo alebo energiu. V roku 2024 vyprodukoval Prazdroj na Slovensku a v Českej republike celkom 195 319 ton odpadov. Takmer 94 % z toho tvorili vedľajšie produkty z výroby – mláto, kvasnice alebo sladový prach - ktoré sa ďalej využívajú najmä v poľnohospodárstve. Pivovar Šariš aj tento rok potvrdil svoju vedúcu úlohu v oblasti udržateľného nakladania s odpadom v rámci skupiny Plzeňského Prazdroja. Už od roku 2023 tu nekončí žiadny odpad na skládke – všetok odpad sa recykluje alebo energeticky využíva. Recyklácia predstavuje 99 %, energetické zhodnotenie 1 %.

Pre jačmeň

Projekt „Pre jačmeň“, ktorý vznikol v spolupráci s Nadáciou Ekopolis a odborníkmi na agrolesníctvo, pokračoval aj v roku 2024, počas ktorého vysadil Prazdroj na Slovensku až 710 stromov. Od vzniku projektu bolo dohromady vysadených takmer 1 500 stromov. Cieľom projektu je zvýšiť odolnosť jačmeňa voči nepriaznivým podmienkam a zároveň prispieť k lepšej predvídateľnosti úrody na dlhšie obdobie. Projekt je založený na princípoch agrolesníctva – kombinuje pestovanie poľnohospodárskych plodín s cielenou výsadbou stromov. Na výbere lokalít aj druhovej skladby stromov sa podieľali odborníci na krajinu aj miestni poľnohospodári. Cieľom výsadby je nielen posilniť udržateľnosť pôdy, ale aj biodiverzitu v daných oblastiach.